Pôvodne som sa hlásil do detašovaného výučbového strediska MTF STU v Brezne, kvôli vzdialenosti. Keďže sa pre malý počet prihlásených študentov výučba neotvorila, začal som sa rozhliadať inde. Každá technicky orientovaná vysoká škola na Slovensku mala svoje pre aj proti, takže som sa rozhodoval podľa mesta, a tak nakoniec moje rozhodnutie padlo na náš „malý Rím“, Trnavu. Aj keď musím priznať, že Campus MTF tiež dosť zavážil.
Pre štúdium na MTF STU v študijnom programe Výrobne technológie som sa rozhodol hneď z viacerých dôvodov. Už od mlada som prirodzene inklinoval k ťažkej technike a strojom ako takým. Fascinovali ma rôzne mechanizmy, spôsob akým sú zhotovené a princípy, ktoré využívajú na svoje fungovanie. Túto záľubu som neskôr rozvinul na strednej škole, kde som študoval v odbore programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení.
Ak mám byť úprimný, tak študovať na Materiálovo-technologickú fakultu STU so sídlom v Trnave (MTF) som išiel preto, lebo som sem mal ísť so spolužiakom zo strednej školy a veľmi ma zaujala technika, ktorou MTF disponovala. Práve študijný program Výrobné technológie (VTE) bol podobný tomu, čo som študoval na strednej škole. Toto rozhodnutie neľutujem.
Ako študenta osemročného gymnázia s matematicko-fyzikálnym zameraním, som zdieľal so svojimi spolužiakmi jednu spoločnú vlastnosť – ovládali sme povrchne mnoho zaujímavých oblastí, avšak niečo tomu chýbalo. V ničom sme neboli odborníci. Ako maturant som vždy pozeral na žiakov stredných odborných škôl ako im remeslo rastie priamo pod rukami a začal som túžiť po praktických vedomostiach.